Dlho som sa odhodlávala, či mám vôbec napísať niečo k tejto téme. Úprimne popri mamovaní mi neostáva veľa voľného času a tak len rýchlo ťukám do klávesnice, zatiaľ čo synáčik sladko odfukuje v kočíku. O pár dní bude mať pol roka. Niekto to nerieši, no pre mňa je to veľká vec, pretože to zamená, že už pol roka sa starám o ďalšiu živú bytosť. Ako prvo mama som si v predstihu čítala kopec kníh o deťoch, no poviem vám bolo mi to na figu. Iba čo ma to vystresovalo na najvyšší level, pretože bábätko sa od začiatku akosi odmietalo správať podľa toho, čo písali v knižkách a preto aj všetky rady, typy a triky nefungovali.
Najväčšou nočnou morou pre mňa bolo obliekanie môjho marcoviatka. Jarné počasie bolo premenlivé, chvíľu teplo, potom sychravo a chladno. Kočíkovanie som z duše nenávidela a podobne to bolo aj s cestami autom v autosedačke. Pri predstave kombinovania jednotlivých kusov oblečenia prihliadajúc na teplotu vonku som chytala úzkostné stavy. Nechcela som niečo pokaziť a pripadala som si ako zlá mama, že neviem ani len vhodne obliecť svoje vlastné dieťa. Nechcela som, aby mu bolo zima, no zároveň som riešila otázku „čo ak sa prehreje?“ Mnoho prvo mám asi tuší o čom hovorím.
Potom som si spomenula na darček, ktorý sme dostali ešte pred Matyho narodením. Jasné kadekto nám nanosil všelijakých hrkálok, plyšákov, podbradníkov aj nepraktickú jedálenskú stoličku. Osobne mám rada naozaj praktické a využiteľné veci. Tak som vytiahla zo skrine nohavice aj čiapku z merina. Najprv som bola trochu skeptická,veď ako môže nejaká vlna mať toľko skvelých vlastností? Povedala som si, že za vyskúšanie nič nedám, obliekla som synátora a išli sme von. Poviem vám, lepší darček sme dostať nemohli. Teraz naozaj nepreháňam. Mali sme doma síce hromadu čiapok aj detských nohavíc, no najčastejšie a najradšej som používala tie od woolies. Za celý čas sa dieťa nepotilo, ani mu nebolo zima. Žiadne prepotené čiapky, ani studené nohy. Veľkou výhodou bolo, že merino sa prispôsobuje postave, nohavice majú širší patent a tak ich nosil od narodenia až do troch mesiacov. Keby neprišli letné dni, možno aj dlhšie. Čiapka bola dostatočne elastická a aj keď nám bábätko rástlo ako z vody a oblečenie sme menili pomaly každý týždeň, tmavomodrú „vúlisku“sme meniť nemuseli.
Milo ma prekvapila aj „údržba“ vecí z merina. Ak aj bola čiapka trošku spotená, stačilo ju vyvetrať na balkóne a na druhý deň sme ju použili znovu, prípadne som ju občas preprala v čistej vode. Za celý čas vecičky vôbec nezapáchali a nebolo nutné žiadne zdĺhavé pranie.
Prišlo leto
V lete nám dieťa riadne podrástlo a s príchodom voľných dní, sme začali trochu viac cestovať. Pre všetkých začal stres číslo dva. Už len samotný pobyt v autosedačke je pre mnoho detí nepríjemný a to naše nebolo výnimkou. O potení, mokrom oblečení a následnom prezliekaní sprevádzanom mrnčaním a plačom ani nevravím. Našťastie woolies majú aj letnú verziu merino oblečenia. Na jar sa nám osvedčilo, nuž sme sa rozhodli vyskúšať aj tenké rastúce body s krátkym rukávom. Pri používaní bavlnených bodyčiek sa neraz stalo, že sme okrem prepotenia museli riešiť aj podráždený červený chrbátik. Od toho momentu sa merino stalo našou povinnou cestovateľskou výbavou. Ak sme aj náhodou zastali niekde na pumpe, s priateľom sme vyšli dopotení ako myši, zatiaľ čo náš syn bol v suchu. Pomaly sme mu začínali závidieť.
Zo zvedavosti sme si zaobstarali tričká aj pre nás. Teraz sme v pohode za každých okolností. Nemusíme so sebou ťahať toľko batožiny ako kedysi, nemusíme si lámať hlavu s tým, čo si obliecť. S príchodom jesene sa chystáme vybaviť merino kúskami celú našu trojčelnnú rodinu aj do chladného počasia. Do budúcna by sme chceli dospieť do bodu, kedy všetky naše tričká nahradíme tými z merina, pretože chceme začať žiť o čosi udržateľnejšie a slow fashion móda je jedným z krokov ako to dosiahnuť. Držte nám palce 🙂